PLAXIS, SANÁCIA ZOSUVU
Sanácia zosuvného územiaD1 Hubová – Ivachnová
Spätná analýza geotechnického monitoringu v kombinácii s numerickým modelovaním umožnila identifikovať mechanizmus blokovej deformácie a navrhnúť postupnú sanáciu zosuvu počas pokračujúcej výstavby diaľničného zárezu. Návrh bol uskutočnený v spolupráci s Amberg Engineering Brno, a.s. a prof. RNDr. Miloslav Kopecký, PhD.
Použité technológie
PLAXIS
Najnovšie články
Popis vzniknutej situácie a jej riešenia
Počas hĺbenia zárezu diaľnice D1 Hubová – Ivachnová došlo k aktivácii rozsiahlej blokovej deformácie horninového masívu. Skutočné geologické pomery sa odlišovali od pôvodných predpokladov. Hrúbka pevnejších dolomitov v tektonickej troske bola menšia, pričom ich kontakt s podložnými plastickými a výrazne porušenými slieňovcami bol uklonený a vystupoval priamo v stene zárezu. Postupným odkopom došlo k aktivácii hlbokej šmykovej plochy a pohybu bloku s dĺžkou približne 109 m, šírkou 75 m a maximálnou hrúbkou približne 26 m.
Rozsah a mechanizmus poruchy boli určené kombináciou inklinometrických a geodetických meraní, doplnkového geotechnického prieskumu a analýzy morfológie terénu. Monitoring umožnil identifikovať hĺbku šmykovej plochy a sledovať vývoj deformácií počas jednotlivých etáp výstavby. Ako prvé stabilizačné opatrenie bola v päte zárezu realizovaná priťažovacia lavica, ktorá umožnila dočasne stabilizovať aktivovaný blok.
Na základe nameraného správania bola vykonaná spätná numerická analýza metódou konečných prvkov. Pri spätnej numerickej analýze boli využité údaje geotechnického monitoringu, ktoré spolu s výsledkami výpočtov umožnili spresniť mechanizmus poruchy a parametre aktivovanej šmykovej plochy. Takto bol stanovený reziduálny uhol šmykovej pevnosti, ktorý bol následne použitý pri výpočtoch jednotlivých etáp sanácie.
Na základe kalibrovaného modelu bola navrhnutá postupná sanácia pomocou štyroch úrovní predpätých lanových kotiev. Poradie realizácie jednotlivých kotevných úrovní bolo prispôsobené etapám odkopu tak, aby bola počas pokračovania výstavby zachovaná stabilita zosuvného bloku. Numerické výpočty zároveň umožnili sledovať vývoj deformácií, mobilizáciu kotevných síl a stupeň stability v jednotlivých fázach sanácie.
Výpočtový model bol využitý aj na stanovenie varovných stavov pre geotechnický monitoring počas realizácie. Na základe vzťahu medzi deformáciou, mobilizovanými silami v kotvách a stupňom stability boli definované limitné hodnoty umožňujúce priebežne porovnávať skutočné správanie masívu s predpokladmi návrhu. Prepojenie monitoringu, spätnej analýzy a numerického modelovania tak umožnilo navrhnúť sanačné opatrenia a zároveň vytvoriť systém kontroly ich bezpečnej realizácie.