Výpočtový model bol využitý aj na stanovenie varovných stavov pre geotechnický monitoring počas realizácie. Na základe vzťahu medzi deformáciou, mobilizovanými silami v kotvách a stupňom stability boli definované limitné hodnoty umožňujúce priebežne porovnávať skutočné správanie masívu s predpokladmi návrhu. Prepojenie monitoringu, spätnej analýzy a numerického modelovania tak umožnilo navrhnúť sanačné opatrenia a zároveň vytvoriť systém kontroly ich bezpečnej realizácie.

Praktické skúsenosti z projektov Muchovo námestie, Office Prístavná 1 a Ganz House ukázali, že v daných geologických podmienkach je možné dosiahnuť deformačné moduly kvartérnych hrubozrnných zemín na úrovni 200 MPa až 275 MPa. Tieto výsledky potvrdzujú potenciál HVZ ako efektívnej technológie na zlepšenie pevnostných a deformačných vlastností hrubozrnných zemín a optimalizáciu návrhu základových konštrukcií. Pri návrhu je potrebné dosiahnutú mieru vylepšenia podložia, jeho deformačných a pevnostných parametrov, posudzovať vždy individuálne, na základe miestnych geologických pomerov a použitej mechanizácie pri realizácii.

Takto vytvorený model umožnil optimalizovať polohu a sklon mikropilót a obmedziť ich priečne namáhanie. Zohľadnenie reálneho spolupôsobenia konštrukcie so zeminou tak umožnilo nahradiť masívnejšie rúrové mikropilóty systémovými tyčovými prvkami aj napriek ich nižšej ohybovej únosnosti, pri splnení požiadaviek medzného stavu únosnosti aj používateľnosti.

Správanie celého systému zemina – založenie – klenbová konštrukcia bolo následne overené numerickým modelom metódou konečných prvkov v Plaxis 2D. Model zohľadňoval aj postupné budovanie a hutnenie zásypu a umožnil analyzovať prenos napätí, deformácie a globálny mechanizmus porušenia.